Dnes som mala voľno, tak som sa vybrala poobede s mojím najlepším kamošom na kávu. Ak sa budete motať okolo Centrálu, tak sa
zastavte na 1.poschodí v Lavazze a ochutnajte ich horúci zelený čaj,
smelo odporúčam. Pila som ho prvýkrát,
ale tá chuť... bola jednoducho bohovská. Bol to najlepší zelený čaj čo som doposiaľ pila.
Ale teraz nejde len o čajík, ale o to moje
„trápne“ stretnutie. Treba o mne vedieť , že niekedy prežívam chvíle, kedy
sa správam ako 13- ročné dieťa. Mám svoje dní ako každý iný, začo sa netreba hambiť.
Stalo sa to, asi tak 6-7 mesiacov dozadu, čo som zazrela v robote jedného
sympoša.
Chlapík si samozrejme niečo kúpil a keď prišiel ku mne
zaplatiť k pokladni, do nákupnej tašky som mu strčila kontakt na seba.
Ešte v ten večer sa mi ozval, a kontaktoval ma sms správou. Naše písanie netrvalo dlho.
Dnes si sedím v predajni a zrazu som si všimla že
sa niekto obšmieta okolo mňa, pozerá si topánky. Mala som pocit, že je mi
povedomí, niekde som ho už raz videla. Pozrel sa na mňa a usmial sa, potom
ma napadlo, že je to TEN chlap ktorému som dávala svoje číslo. V deň keď som mu dala číslo, som
nemyslela na situáciu aká sa stala dnes.... aké bude sa stretnúť znova, mimo
plánovaného stretnutia.
V momente som sa začervenala. Hoci sa považujem za
úprimného človeka bez akéhokoľvek tabu, no proste sa to stalo. V poslednej
dobe sa mi to stáva častejšie, myslím na začervenanie. Moja nová
a samozrejme nechcená vlastnosť. Od dnešného dňa sme si začali znovu písať
J
V živote to niekedy nevychádza podľa našich predstáv.
Cítila som sa trápne pri stretnutí, no na druhej strane mi to bolo aj vtipné.
A nakoniec sa z celého sivého, dažďového dňa stal naozaj zaujímavý
deň a pôjdem si ľahnúť s dobrým pocitom a s úsmevom na
tvári :) Dobrúú :)
